Monitorovanie rizikových činiteľov a priebehu krízových javov, zásady ich vyhodnocovania a vytvárania varovacích a vyrozumievacích systémov

Vytvorenie uceleného systému trvalého monitorovania nebezpečných javov a činností, zmien rizikových faktorov a ich intenzity, ako aj údajov o početnosti ich vzniku je jedným zo základných predpokladov účinnej prevencie krízových javov. Cieľom monitorovania je porovnať zmeny sledovaných ukazovateľov v prírode a vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia v rizikovej oblasti, ktoré sú ohrozené prevádzkovaním objektu vo vlastníctve štátu, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorom sú vyrábané, skladované alebo využívané nebezpečné látky, ale tiež posúdiť štatistické údaje charakterizujúce sociálnu sféru, prípadne analyzovať vývoj zahranično-politických vzťahov, ako aj vnútropolitickú situáciu.

Monitorovanie môže byť vykonávané :

• vizuálne:
  • odborne pripravenými pracovníkmi - v konkrétnych objektoch podľa ich špecifikácie a analýzy možných krízových javov,
  • osobami, ktoré sa dostali do priestoru vzniku krízových javov a registrovali zmeny rizikových faktorov,
  • náhodnými svedkami alebo účastníkmi činnosti, ktorá sa vplyvom vonkajších alebo vnútorných podmienok zmenila na krízový jav,
• technickými prostriedkami:
  • stacionárnymi monitorovacími zariadeniami - objekty trvalo dislokované v rizikovej oblasti, v ktorých sú umiestnené príslušné prístroje a zariadenia na monitorovanie krízových faktorov (napr. znečistenie životného prostredia),
  • prenosnými monitorovacími prístrojmi - monitorovanie rizikových faktorov počas bežnej prevádzky, v priebehu krízového javu alebo v čase prechodu z bežných podmienok na krízové v rizikovej oblasti a na jej hraniciach,
• administratívnymi nástrojmi - predkladaním pravidelných hlásení a informácií a ich priebežným vyhodnocovaním na centrálnej úrovni (napr. spoločenské krízy, úroveň bezpečnostnej situácie, ekonomické krízy,...),
• kombinovaným spôsobom.

Základom monitorovacej časti informačného systému krízového manažmentu sú monitorovacie siete hydrometeorologického systému, životného prostredia, radiačnej situácie, hygienicko-epidemiologických orgánov (štátne zdravotné ústavy, veterinárne správy, ...), požiarnej ochrany objektov a ďalších zložiek. Okrem toho sú vytvárané ďalšie monitorovacie miesta, ktoré sledujú neporušenosť technologických procesov v rizikových prevádzkach (napr. jadrové elektrárne, chemické závody, vlakotvorné stanice s nebezpečnými látkami,...). Dôležité je prepojenie monitorovacích sietí s technickými prostriedkami varovania a vyrozumievania obyvateľstva. V neposlednom rade je nutné prepojenie informačných miest v SR s informačnými miestami susedných štátov, ktoré by v budúcnosti malo byť skvalitnené systémom automatického preberania údajov. Systém varovania a vyrozumievania je tvorený hlásnou sieťou, ktorá zabezpečuje:

• vyrozumenie krízového manažmentu (riadiacich a výkonných orgánov činných pri riešení následkov kríz, vrátane jednotlivých výkonných prvkov integrovaného záchranného systému) prostredníctvom:
  • automatizovaného prenosu informácií do jednotlivých organizačných stupňov a ich databáz,
  • vyrozumenia spojovacími prostriedkami (systém stálej pohotovosti),
  • prepojenia so zahraničnými informačnými miestami (napr. ministerstva vnútra, alebo ministerstva zahraničných vecí susedných štátov),
• varovanie obyvateľov pred pôsobením negatívnych účinkov krízových javov prostredníctvom:
  • miestnych informačných prostriedkov obcí,
  • siete poplachových sirén,
  • automatického vyrozumievania technickými zariadeniami,
  • elektronických masmédií na základe vyžiadania (rozhlas, televízia).