Informácie o mne v skratke

História OBCE SUČANY

Praveké osídlenie

     Územie Sučian je trvale osídlené od mladšej doby bronzovej (1300-700 r. p.n.l.). Vtedy sa ľud lužickej kultúry usadil v Sučanoch, na pravom brehu Váhu (dnes Hradiská) a na Skale kde si postavil opevnené hradiská. Živil sa poľnohospodárstvom, a svojich mrtvych spaľoval na poplnicových poliach. Našli sa po nich bronzové výrobky a sošky. Zdá sa, že hradisko na Skale plnilo funkciu obchodného centra, bolo tranzitnou, tržnou stanicou.

     V dobe železnej (700 r. p.n.l.- prelom letopočtu) sa mení pôvodná lužická kultúra na púchovskú kultúru a naďalej obýva staré hradiská.

     V dobe rímskoprovinciálnej (1.-4.storočie n.l.) pozorujeme aj v Sučanoch vplyv stykov starého Ríma so Slovenskom. Naďalej tu žije ľud púchovskej kultúry. Obchodné styky s rímskymi provinciami dokladá nález rímskych mincí na Skale.

     Slovania, predkovia Sučancov prichádzajú v polovici 9. stor a usadzujú sa v starých hradiskách, v ktorých žijú v čase Veľkej Moravy a aj po začlenení Turca do uhorského štátu.

Najstaršie dejiny Sučian

     Niekedy v 11, storočí naši predkovia opúšťajú praveké hradiská a stavajú si domy pozdĺž sučianskeho potoka. Obec tak na dlhé stáročia získala charakter ulicovky pozdĺž uvedeného potoka v smere severojužnom s dominantami: Skalou na juhu a kostolom na severe neďaleko vtoku sučianskeho potoka do Váhu a v blízkosti brodu cez Váh. Sučany do 13. stor. patrili do kráľovského majetku (domínia) a boli spravované županom veľžupy zvolenskej.

     Najstaršia písomná správa o Sučanoch je k roku 1264, keď ich kráľ Belo IV. vymenil za Vrbicu v Liptove s Mikom, synom Detricha. Staršia cirkevná kronika (historia domus) uvádza počiatky sučianskej farnosti k roku 1115. Podľa nej mala byť na mieste súčasného katolíckeho kostola kaplnka zasvätená sv. Žofii. Tento údaj zatiaľ nie je doložený inými historickými prameňmi; historici to pokladajú za pravdepodobné. Súčasný katolícky kostol bol postavený asi v poslednej štvrtine 13. stor. premonštrátskou stavebnou hutou z Kláštora pod Znievom v ranogotickom slohu, a patril k najväčším v Turci. Okolo kostola bol od najstarších čias do 18. stor. cintorín, ktorého pozostatky nachádzame pri výkopových prácach v jeho blízkosti. Dá sa predpokladať, že archeologický výskum by priniesol nové poznatky k najstarším dejinám Sučian.

Zemepáni

     V 13. stor. sa vytvorilo sučianske panstvo do ktorého patrili obce Podhradie, Konské, Nolčovo a Krpeľany. Strediskom panstva bol spočiatku kamenný hrad nad obcou Podhradie, spomínaný v listinách v r. 1331 a 1333 (castrum Zyuchan, possesiones Scudchan cum castro lapideo), neskôr od 15. stor. hrádok (castellum) v Sučanoch, a nakoniec od 18. stor. kaštieľ pod Skalou v Sučanoch.

     Prvým zemepánom bol spomínaný Miko syn Detricha, jeho syn Biter bol zakladateľ biterovskej vetvy Balašovcov ktorá mala Sučany vo vlastníctve do polovice 14. stor. Najvýznamnejší predstaviteľ tohto rodu magister Donč ktorému patrilo aj sklabinské panstvo sa veľmi zaslúžil o rozvoj Sučian, pravdepodobne sa prihovoril u kráľa Ľudovíta I. o udelenie mestských výsad Sučancom. Po jeho smrti pripadli Sučany opäť panovníkovi. V nepokojnom 15. storočí daroval kráľ  sučianske panstvo roku 1442 Jurajovi Thurzovi, krátko nato dobyl Sučany mocný Pongrác z Mikuláša, ktorý postavil v Sučanoch opevnenie, hrádok (castellum, fortalicium). Pôvodný hrad v Podhradí bol už zrúcaninou. Do začiatku 16. storočia sa vystriedali ako majiteľia Sučian ešte Matej z Čeče, Marek Myslenovič, Ján Podmanický, Ján Zápoľský a Benedikt Thuróczi. Striedanie majiteľov sa skončilo keď sa dcéra Mikuláša Thuróciho Marta, dedička majetku rodiny Thuróczych, vydala za Pavla Nyáryho, šľachtica pochádzajúceho z Bedegu (Maďarsko).  Za podporu daroval panovník Ferdinand I. roku 1541 Vavrincovi Nyárymu sučianske panstvo, čím táto rodina získala vládu nad mestečkom Sučany na dlhé stáročia do roku 1848. Nyáryovci získali roku 1533 barónsky a r. 1632 aj grófsky titul. 21. júla 1624 sa konala v Sučanoch hádam najveľkolepejšia svadba v 17. storočí. Nevesta bola vdova Kristína Nyáry a ženích Mikuláš Esterházi. Oddával ich ostrihomský arcibiskup Peter Pazmáň za prítomnosti kaločského arcibiskupa. Svadby sa zúčastnili predstavitelia najvýznamnejších a najbohatších uhorských šľachtických rodov.

Povinnosti poddaných voči zemepánom (urbár) neboli napísané ale riadili sa podľa „starodávneho obyčaja". Zdá sa, že vzťah Nyáryovcov ako zemepánov so Sučancami nebol konfliktný, nie sú známe nejaké väčšie spory. Nyáryovci dokonca predkladali panovníkovi žiadosti na potvrdenie, resp, rozšírenie mestských výsad Sučancom a do samosprávy Sučian príliš nezasahovali.

Mestské výsady

     Sučany získavajú okolo roku 1350 od kráľa Ľudovíta I. výsady a stávajú sa výsadným mestečkom - oppidum; obchodným, komunikačným, výrobným a kultúrnym strediskom dolného Turca. Pôvodné sučianske výsady nepoznáme, pretože výsadná listina sa stratila už asi v 15. storočí. Poznáme ich až z neskorších kráľovských obnovení a potvrdení (konfirmácia). Sučany mali pôvodne správnu a súdnu samosprávu, právo konať týždenné try a neskôr výročné jarmoky, vyberať mýto na brode, neskôr moste cez Váh a boli oslobodení od mýt a poplatkov po krajine, keď išli za obchodom. Neskôr v 15. stor. získali právo na dovoz, skladovanie a obchod so soľou dovážanou z Poľska. V 18. stor bol postavený kamenný soľný sklad pri Váhu, a v r. 1813 postavený nový na ceste do Štiavničky. Okrem uvedených výsad užívali Sučanci aj právo variť pivo a páliť pálenku po celý rok a čapovať vo svojich domoch, a tiež právo meča. Šibenice stáli v Dúbravách (pri ceste do Martina). Sučanci mali vlastného richtára a mestskú radu, ktorá asi začiatkom 15. stor. začala aj vlastnú administratívnu činnosť. Najstarším dochovaným dokladom je list sučianskeho richtára mestu Krupina z r. 1511 o pomoc na vyriešenie sporu. Vtedy asi vznikla aj mestská pečať so znakom a kruhopisom po obvode SIGILLVM OPPIDI SVCZAN (pečať mestečka Sučany), doloženú ju máme k roku 1508, a používala sa až do 20. stor.

Reformácia

V Turci sa myšlienky reformácie rýchko šírili aj s podporou Františka I. Révaya majiteľa sklabinského panstva, ktorý si dopisoval s M. Lutherom; k protestantizmu sa priklonili aj zemepáni Nyáryovci. Platila zásada: koho panstvo-toho náboženstvo (cuius regio-eius religio). Sučanci prešli k protestantizmu asi v r. 1570, keď kostol prešiel do rúk evanjelikom, vtedy sa prvýkrát spomína aj škola. Prvým známym protestantským duchovným bol Peter Bendinus. V nepokojnom 17. storočí, v dobe protitureckých bojov, rekatolizácie a šľachtických povstaní sa kostol niekoľko krát vymenil medzi katolíkmi a evanjelikmi, definitívne pripadol katolíkom roku 1710. Sučiansky evanjelici zostali bez kostola do r. 1773.

Obchod

 Sučany sa postupne stávali obchodným centrom pre širšiu oblasť severného Turca vrátane révaiovského panstva so sídlom v Štiavničke. Zo 14. storočia máme len kusé správy o obchodovaní Sučancov. Sú to opakované príkazy (mandáty) uhorských kráľov krajinským vrchnostiam aby nebránili Sučancom v pohybe po krajine keď chodia za obchodom, nevyberali od nich mýto v Sučanoch, neopovážili sa uväzňovať Sučancov ale obracali sa na mestský súd v Sučanoch. Zo zápisov martinského vyberača mýta Stanka z r. 1522-23 vyplýva, že sučiansky obchodníci boli veľmi aktívni najmä v obchode s plátnom. Podrobnosti a rozsah činnosti sučianskych obchodníkov však nepoznáme. Obchod pre široké okolie sa uskutočňoval na týždenných trhoch ktoré boli každý utorok a na výročných jarmokoch ktoré boli dva, neskôr ich bolo šesť - na sv. Juraja, sv. Žofiu, na narodenie Panny Márie, na dvadsiatu nedeľu po Trojici, na sv. Jakuba a na nedeľu po Troch kráľoch a trvali tri dni. Poplatok za miesto na trhu pripadol mestu.

Remeselná výroba

     V Sučanoch sa rozvíjala remeselná výroba pre širšie okolie a remeselné výrobky sa predávali na trhoch. Zo 14. a 15 storočia máme iba zlomkovité správy o remeselníkoch; Mikuláš Zepko-kožušník (1359), Ventur-kolár (1390), umelecký remeselník bez udaného mena (artifex, 1511). Podľa daňového súpisu z r. 1564 poznáme štyroch obuvníkov, jedného krajčíra, jedného súkenníka a jedného nešpecifikovaného remeselníka. Remeselnícke cechy založili až v prvej polovici 17. stor.; obuvnícky cech roku 1632, 7 majstrov, spojený cech sučianskych remeselníkov roku 1633 po jednom majstrovi - mäsiar, krajčír, kováč, debnár a šabliar (mečiar). Zemepáni podporovali rozvoj remesiel o čom svedčí vydanie cechových privilégií roku 1632. Remeselná výroba v Sučanoch sa rozvíjala pomaly, pretože počet remeselníkov sa zvyšoval málo, roku 1790 bolo v Sučanoch 17 remeselníkov; remeselná produkcia zrejme stačila pokryť potreby obyvateľov z okolia. Okrem týchto remesiel boli v Sučanoch mlynári, vodné mlyny boli na potoku zo sučianskej doliny v Hrabinách, kde boli aj kováčske dielne.

Obyvatelia Sučian

     Počet obyvateľov Sučian do 16. storočia nepoznáme, nemáme údaje ani na kvalifikovaný odhad. Podľa prvého známeho daňového súpisu bolo roku 1557 v Sučanoch 84 zdanených domácností a hlavy rodín už poznáme podľa mena a prímena, roku 1720 93 domácností a počet obyvateľov sa rýchlejšie zvyšoval až v druhej polovici 18. stor., keď podľa súpisu k tereziánskemu urbáru v roku 1770 bolo v Sučanoch 154 zdanených domácností.

Najstarší známi obyvatelia Sučian (výpis z matriky):

26. júla 1692 pochovaný je Zachariáš Knoško /Knossko/ 106 r., bol slobodný a žil v celibáte.

18. októbra 1696 pochovaný je Ján Súkeník /Sukennik/  vo veľmi vysokom veku (extreme unecionis annorum) 108 r.

V polovici 18. stor. sa usadili v Sučanoch Židia a v pomerne krátkej dobe sa stali úspešní obchodníci a podnikatelia, v 19. stor. im patrila väčšina obchodov, priemyselných podnikov a krčiem. Roku 1820 si postavili synagógu, vytvorili židovskú náboženskú obec a vlastnú školu; väčšina vzdelaných ľudí v Sučanoch (lekári, právnici) boli Židia.

Stredoveké Sučany

     Obchodným aj remeselným strediskom bol Rínok (dnešné námestie SNP), ktorý siahal až ku kostolu kde bol cintorín. Na rínku bola radnica (rathaus, ratúz), soľný sklad, ktorý sa neskôr v 18. stor presťahoval ku Váhu a mýtna stanica (domus tributaria). Stál tam tiež pranier (stĺp hanby); drevený stĺp so železnou rukou ktorý symbolizoval hrdelné právo. Neskôr v roku 1773 postavili na rínku evanjelický kostol, ktorý po niekoľkých dostavbách a úpravách je jedným z dominánt Sučian.

Domy roľníkov boli postavené od Rínku na juh pozdĺž sučianskeho potoka ku Skale. Domy boli postavené z dreva, neskôr od polovice 18.stor. sa začali stavať zo surovej tehly a z kameňa. Strechy boli pokryté slamou, ktorá sa viazala klasom hore a mala typický rebríkovitý tvar. Od pol. 19. stor sa pokrývalo šindľom a v 20 stor. škridľou. Gazdovský dvor bol členený nasledovne: dom - sýpka (niekedy bola pred domom za cestou) - maštaľ - ovčiareň - kôlňa. Stavby boli budované na jednu os pod jednou strechou a humná boli umiestnené  za dlhými sadmi, nie v súvislom rade aby sa zabránilo šíreniu pri požiari. Malá časť obyvateľov žila na pravej strane Váhu (Hradiská), kde boli aj mlyny a kováčske dielne.

V južnej časti Sučian, pod Skalou stál nyáryovský kaštieľ (kúria) asi z 15. stor. ktorý doslúžil začiatkom 18. stor. a stavebný kameň z neho použili na výstavbu nového kaštieľa v druhej polovici 18. storočia. Táto neskorobaroková stavba so šindľovou strechou bola v r. 1966 zbúraná.

Tereziánsky urbár

   Najviac informácií o Sučanoch nachádzame v súpise k tereziánskemu urbáru r. 1770-1772. Podľa neho bolo v Sučanoch 154 zdanených domácností, pričom sedliakov bolo 82, želiarov 72 a 5 sedliackych gruntov bolo opustených. Okrem Nyáryovcov, mali určité majetkové podiely Révayovci, Husárovci, Torokovci, potomkovia rodiny Géczi, rodina Rakovský a Freiseisen. V čase tereziánskeho súpisu boli poddaní  Sučian rozdelení medzi feudálnych pánov takto: gróf Ján Nyáryári mal 61 sedliakov a 61 želiarov, barón Ladislav Révay mal 2 sedliakov a 2 želiarov, potomkom rodiny Géczi patrilo 10 sedliakov a 7 želiarov, vdove grófa Jána Révayho 8 sedliakov, Imrich Husár mal len 2 želiarov a rodina Rakovský a Freiseisen 1 sedliaka.

Sučianski obyvatelia sa sami pokladali za slobodných a pri súpise vyhlasovali, že odpradávna užívajú privilégia. Obyvatelia Sučian mali právo slobodného sťahovania, a to tak sedliaci, ako i želiari a tiež právo slobodne disponovať svojim majetkom. Neboli osobne pripútaní k pôde ako večití podaní a mohli slobodne kupovať a predávať nehnuteľnosti. Túto skutočnosť zástupcovia mestečka doložili mestským protokolom a vyhlásením, že i zemepáni mestečka uznávajú uvedené právo. Spolu s vlastníctvom domu mali právo vlastniť i pôdu, čo nebolo obvyklé u poddaných, ktorí boli usadení na zemepánskej pôde. Keď zomrel niektorý mešťan bez dedičov, majetok pripadol zemepánovi, mohli si ho však iní mešťania od zemepána odkúpiť. Tiež sa stávalo, že zemepán  vyplatil siroty po obyvateľovi a ich dom predal  inému mešťanovi.

Revolučné roky 1848-1849

     Dejiny Sučian poznačilo aj revolučné obdobie 1848 - 1849.   Slováci v Mikulášskych žiadostiach žiadali zrovnoprávnenie národov, rovnoprávne používanie slovenčiny v školách, úradoch, slobodu zhromažďovania, tlače a pod. Maďarská vláda reagovala na tieto revolučné pohyby perzekúciou a vyhlásením štatária. Vodcovia slovenského národného hnutia Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža v jeseni 1848 vytvorili Slovenskú národnú radu ako politickú reprezentantku slovenského národa a súčasne budovali vojenský dobrovoľnícky zbor. 

Ľudové zhromaždenie sa konalo v Sučanoch 17. januára 1849. Prehovorili na ňom Hurban, Štúr a sučiansky rodák Ďurko Langsfeld, ktorý sa pridal k slovenským dobrovoľníkom hneď po ich príchode do Turca. Langsfeldovým pričinením sa podarilo získať v Sučanoch asi 50 dobrovoľníkov.  Ď. Langsfeld v hodnosti poručíka získal veľké vojenské zásluhy za statočnosť najmä pri obrane šútovskej úžiny proti maďarským Görgeyho vojskám, keď s čatou dobrovoľníkov, bez zbraní, holými rukami, vrhaním skál usiloval sa zabrániť preniknutiu maďarského vojenského oddielu do Turca od Kraľovian. Ďurko Langsfeld  podobne ako mnohí ďalší hurbanovci sa skrýval v kľačianskych horách. Zradou jeho ujca Čabiaka, barónskeho hájnika, ho maďarský  trestný   oddiel   vypátral   a   zajal.  Spolu so sučianskym richtárom Gallom,  notárom   Chorvátom,   prísažným  Brveníkom a ďalšími aktívnymi účastníkmi slovenského národného pohybu ich odvliekli do Kremnice. Tam náhly  súd  22. júna 1849  Ďurka  Langsfelda   odsúdil  na smrť povrazom, ostatných palicovali a zahnali domov.

Pred 1. svetovou vojnou

V druhej polovici 19. storočia sa po zrušení feudálneho systému Sučany vyvíjali už v nových podmienkach kapitalistickej súťaže, a v krátkej dobe nastali zmeny väčšie ako za stáročia predtým.

V novom systéme štátnej správy zaujímali Sučany iba postavebie obce, ale zostávali strediskom aj pre susedné obce, pre ktoré boli zriaďované nové úrady v Sučanoch.

Od r. 1867 boli Sučany strediskom volebného obvodu do uhorského snemu a do župného municipiálneho výboru, v r. 1873 vytvorili v Sučanoch notársky obvod, neskôr r. 1995 aj matričný úrad. Poštový úrad zriadili v r. 1868, lekáreň otvorili roku 1863 pre všetky obce na severovýchod od Martina a roku 1876 lekársky obvod.

V sedemdesiatych rokoch sa postavila železnica, ktorá urýchlila rozvoj priemyslu, ktorý sa začal rozvíjať aj v Sučanoch. Po r. 1858 vznikli tri priemyselné liehovary, v r.1888 vznikla likérka s octárňou a v r. 1878 založil Ľ. Schulz tehelňu, ktorá zamestnávala až 120 robotníkov ročne. Parnú pílu založil J. Králiček v r. 1894, po rekonštrukcii v nej pracovalo 60 robotníkov. Malovýrobný charakter mala sódovkáreň P. Srnku. V r. 1910 vznikla v Sučanoch Slovenská banka. Z minulosti pokračovli týždenné trhy (zmenil sa termín na stredu) a výročné jarmoky.

Rozvíjala sa spolková činnosť, najmä židovskí občania založili Uhorský čitateľský a spoločenský kruhn, Sučiansky židovský ženský spolok, a pohrebný spolok Chevra Kadischa. Založiť slovenské vzdelávacie a kultúrne spolky, napriek niekoľkým pokusom nepovolili okresné a župné úrady z obavy pred šírením slovenského národného povedomia.

Počas 1.svetovej vojny Sučany schudobneli, čoskoro sa začal prejavovať nedostatok základných potravín a šatstva, stúpala drahota. Rakúsko-Uhorsko spelo k porážke, čo dávalo ujarmeným národom nádej na slobodu. Vo vojne padlo 50 Sučancov. Na rokovaní SNR ktorá prijala Martinskú deklaráciu 30.10.1918 sa zo Sučian zúčastnili Fedor Ruppeldt, Jozef Šupík, a sučiansky rodák Milan Hodža. Za vznik ČSR bojovalo v čs. légiách 29 sučianskych mužov, z nich traja padli.

Sučany v rokoch 1918 - 1938

     Vznikom ČSR sa zmenila politická situácia na Slovensku, znamenala koniec maďarizácie a útlaku uhorskej vlády. To malo vplyv na nebývalú politickú a kultúrnu aktivitu občanov Sučian. V Sučanoch mali svojich voličov hlavné politické strany, najväčšiu podporu mala sociálnodemokratická, KSČ a agrárna strana.

Priemysel sa naďalej rozvíjal. Zmodernizovali tehelňu na moderný závod s umelou sušiarňou, potom zamestnávala okolo 415 robotníkov a úradníkov. J. Turčan postavil r. 1925 pri Váhu malú elektráreň, elektrickú energiu dodávala iba vo večerných a ranných hodinách. V roku 1937 sa začal stavať veľký závod na výrobu výbušnín „Explózia", ale vplyvom rozbitia ČSR nebol dokončený. Sučany zostávvali poľnohodpodársko-priemyselnou obcou, ale zvyšoval sa počet robotníkov ktorí sa zamestnávali v železničných dielňach na Vrútkach, okolitých pílach a v Martine.

     Nastal nebývalý kultúrny a spolkový život. Vznikli mládežnícke spolky, podľa vierovyznania, ochotnícky divadelný krúžok, od r. 1920 športový klub, r. 1929 turistický klub, ktorý postavil chatu na Meškalke. Ďalšie spolky boli ženské, Živena r. 1927, Čs. červený kríž, ktorý zriadil detskú zdravotnú stanicu. Kino „Kriváň" bolo zriadené r. 1928 a roku 1924 Robotnícky dom. Do činnosti spolkov sa aktívne zapájala mládež aj občania.

V Sučanoch pôsobila dvojročná Ľudová hospodárska škola pre deti ktoré ukončili základnú školu. Strednú, t.j. meštiansku školu otvorili dočasne v Pivkovskom dome roku 1923. Novú budovu štátnej meštianskej školy vybudovali za pomoci sučianskeho rodáka ministra školstva a národnej osvety dr. Milana Hodžu, ktorý sa zúčastnil na položení jej základného kameňa. V škole sa začalo učiť od r. 1929 a prichádzali na ňu deti zo širokého okolia. Pri meštianke vznikli nádstavbové kurzy, učňovská škola, ľudová knižnica a organizovala rôzne kultúrne podujatia.

Roky 2. svetovej vojny

Povyhlásení samostatnej Slovenskej republiky sa Zmenil politický systém. Bol nastolený systém jednej strany, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a vazalský vzťah k Nemeckej ríši. Vláda vyhlásila vojnu ZSSR a poslala tam dve divízie; neskôr vyhlásila vojnu aj USA a V. Británii. Prijali sa protižidovské zákony. Sociálna situácia na vojnové pomery v porovnaní s ostatnými krajinami bola pomerne dobrá, aj keď od r. 1943 sa prejavovali nedostatky v zásobovaní potravinami.

Po vyhlásení autonómie Krajinský úrad rozpustil obecné zastupiteľstvo, a bol vymenovaný vládny komisár ktorý vymenoval 5-člennú správnu komisiu. 18.12.1938 boli voľby do Snemu s jednotnou kandidátkou HSĽS, 11% voličov volilo proti vláde HSĽS.

Veľká spontánna demonštrácia občanov 25.4. 1939 bola reakciou na násilnú akciu ružomberských gardistov, ktorí odvliekli štyry osoby, zbili ich, odviezli za Turany a prepustili. Asi 2500 občanov sa zhromaždilo na rínku, žiadali potrestať vinníkov, prevolávali heslá proti HG a za obnovenie ČSR. Poriadok nastolila až vojenská asistencia z Martina. Bol vyhlásený zákaz vychádzať v noci, a trval 10 dní. Bola to jedna z najväčších politických demonštrácií proti režimu a zaoberali sa ňou najvyššie miesta.

     V apríli 1942 bolo v rámci protižidovských opatrení odtransportovaných 24 židovských rodín, spolu 84 osôb do vyhladzovacích táborov, kde bola väčšina zavraždená. Vrátili sa štyria! Časť židovských živností bola arizovaná, ostatné likvidované, domy dostali správcov. Ostatný majetok sa rozpredal na licitácii. To bol koniec dvestoročného pokojného a plodného spolunažívania.

     Po vypuknutí vojny Sučanci vyvíjali odbojovú aktivitu, v jeseni 1943 nadviazali spojenie s organizátorom partizánskeho odboja v Turci V. Žingorom, vytvoril sa ilegálny Revolučný národný výbor. Po vypuknutí SNP 29.8.1944 nastúpilo 120 sučianskych dobrovoľníkov na vyzbrojenie do Martina a bojovali spolu s mobilizovanými Sučancami v Strečnianskom priesmyku, neskôr pri Vrútkach, Priekope a Sučanoch. Po okupácii Sučian sa presunuli do okolia B. Bystrice a bojovali až do potlačenia povstania. Po obsadení Sučian Nemci 80 mužov odtransportovali do Nemecka na nútené práce.

     Vo vojnových rokoch v odboji, počas SNP a oslobodzovania obce zahynulo 113 obyvateľov Sučian.

Život po 2. svetovej vojne

Po krátkej obnove demokratického Československa sa nastolila diktatúra Komunistickej strany, ktorá nastolila tzv. socialistický systém sovietskeho typu.

Sučany zmenili svoju tvár. Na okraji boli postavené priemyselné závody: nová tehelňa, závody na výrobu prefabrikátov Prefa, Na mieste bývalej Explózie Rašelinové závody a rozvodňa vysokého napätia, na kanáli Krpeľany - Lipovec vodná elektráreň, prevádzka drevárskej ľudovej výroby IVOR, Remeselníci poskytovali svoje služby v malom podniku Komunálne služby.

     Bol postavený vodovod, zriadená telefónna ústredňa, postavená nová cesta s nadjazdmi a mostami cez Váh, vybudovali sa futbalové ihriská, Športový dom, chaty na Kráľovej lúke a Meškalke, dostaval sa Robotnícky dom. Zastavali sa všetky voľné plochy v intraviláne Sučian, najmä na záhumniach, a  priemyselné podniky vybudovali na okraji obce sídliská: Teheleň, Prefa, Váhostav.

Sučany sa zmenili na priemyselnú spádovú obec, ktorá poskytuje zamestnanie a rôzne služby aj pre okolité obce.

Naši užívatelia

Stránka je vhodná pre obyvateľov obce Sučany, fanúšikov a nadšencov hasičských a záchranných zborov a integrovaných záchranných systémov (IZS), na informovanie "budúcich" hasičov alebo tým, ktorí by mali záujem pracovať v IZS, ale aj na oddeleniach civilnej ochrany a krízového manažmentu. Priblížené sú tu i niektoré krízové javy a ich spôsoby monitorovania a vytvárania opatrení. V portály sa nachádza aj definovanie civilnej ochrany, jej úlohy, opatrenia, poslanie, ako aj možnosti evakuovania ohrozených ľudí. Pre lepšiu informovanosť a orientáciu je na stránke publikácia legislatívy na ochranu pred požiarmi, ktorú predstavujú zákony a vyhlášky.

Na stránke sa dozviete o vzniku požiarov, ich charakteristike a delení, ale i o tom, kedy a v akých prípadoch zasahujú hasiči. Vo fotogalérií si máte možnosť prezrieť aj vybavenie hašičskej jednotky OHaZZ Sučany všetkou ich dostupnou a využívanou technikou.